Všimla som si to už dávnejšie. Pozitívni hrdinovia bývajú obyčajne nudní a získavajú si nás práve tí negatívni. Pamätáme si ich v každej knihe a v každom filme. Dokážu presláviť hercov aj spisovateľov. Rozmýšľam, prečo je to tak.

Nedávno sa na jednej zo sociálnych sietí rozpútala skvelá debata o tom, aké knihy dnes letia a čo je to vlastne umenie.

Občas s kamarátom blbneme nad horoskopmi. Teda, väčšinou blbne on, ja k tomu pristupujem celkom vážne, pretože na horoskopy verím. Samozrejme, že nie na tie každodenné, ktoré si vymýšľajú znudení redaktori, a ktoré sa hodia úplne na každého. „Dnes si dávajte pozor na nepremyslené slová.“ Alebo: „Dnes vás čaká nečakané stretnutie.“ Prípadne: […]

Ono to zrejme nie je len o chýbajúcich peniazoch, ale aj o chýbajúcej úcte. K vzdelaniu, k poctivej a mnohokrát úplne nezištnej práci. Pretože povolanie učiteľa je o nadšení, o obete, o presvedčení. V našej krajine zviazanej byrokraciou to totiž nie je žiadna sláva. A o spoločenskom postavení učiteľov ani nehovorím.

Dnešný deň je Svetovým dňom prevencie týrania detí. Nemôžem pomôcť inak, len svojimi knihami, ktoré bubnujú na poplach. Pretože prežité týranie je bolesť, ktorá neprejde ani v dospelosti, a podpisuje sa na celej budúcnosti dieťaťa…