Po napísaní môjho prvého románu „Je to inak, mami…“ ma oslovilo jedno dievča s otázkou, či by som nechcela napísať knihu o ľuďoch s chorou dušou. Medzitým vznikli ďalšie moje knihy a ja som túto tému odsúvala kdesi na najspodnejšiu poličku môjho záujmu.

Stojím pri pulte s nárezmi a predo mnou stará pani. Pýta si nejakú dobrú šunku a dobrý syr. Zaujme ma to, pretože si pýta dosť veľké množstvo. Ako to sledujem, starší ľudia si kupujú pár dekagramov. Predavačka jej ochotne naváži a zabalí.