Tamara Tainová – spisovateľka

Nie, nešlo o cestovanie v čase, stretla som ťa na zastávke autobusu zostarnutého a vyblednutého, rozhodné ústa si mal zmäknuté a rozmazané do nedefinovateľnej krivky, oči zaslzené a neprítomné a ja som si v tom momente pomyslela, ako je dobre, že si ťa pamätám inakšieho, a že som odmietla tvoj návrh na stretnutie.

Možno by som bola sklamaná a nahnevaná na seba, keby som ťa po rokoch stretla zmeneného, podobného tomu vyprchanému cudziemu chlapovi na zastávke.

Chcem si ťa v pamäti nechať živelného a elektrizujúceho, znežneného túžbou a nehou.

Ako by som ináč sama sebe vysvetlila, prečo som ťa ľúbila tak, že ma tvoj odchod skoro zabil?