Nedávno sa na jednej zo sociálnych sietí rozpútala skvelá debata o tom, aké knihy dnes letia a čo je to vlastne umenie.

Nie, nešlo o cestovanie v čase, stretla som ťa na zastávke autobusu zostarnutého a vyblednutého, rozhodné ústa si mal zmäknuté a rozmazané do nedefinovateľnej krivky, oči zaslzené a neprítomné a ja som si v tom momente pomyslela, ako je dobre, že si ťa pamätám inakšieho, a že som odmietla tvoj návrh na stretnutie.

Občas s kamarátom blbneme nad horoskopmi. Teda, väčšinou blbne on, ja k tomu pristupujem celkom vážne, pretože na horoskopy verím. Samozrejme, že nie na tie každodenné, ktoré si vymýšľajú znudení redaktori, a ktoré sa hodia úplne na každého. „Dnes si dávajte pozor na nepremyslené slová.“ Alebo: „Dnes vás čaká nečakané stretnutie.“ Prípadne: […]

Chcela som tú postavu pomenovať podľa teba. Ja viem, voľakedy sme si hovorili, že všetko, čo sa nám stane, si necháme len pre seba, no mne sa náš príbeh zdal prisilný, aby zostal pochovaný len v mojej mysli, a ty si sa mi smial, že ak by som to napísala, buď ma rodina vydedí, alebo o moju knihu prejaví záujem Hollywood. Dodnes neviem, ktorá z tých dvoch predpovedí bola […]

„Ahoj, Rudko, už si na ceste? Fajn, tak sa zastav u mňa v sklade a dones mi odtiaľ maliarske potreby,“ znie do mobilu presvedčivý hlas šéfa maliarsko-rekonštrukčnej firmy. Rovnako presvedčivý bol pri podpise zmluvy. Zdalo sa, že pre neho a jeho firmu nič nie je problém – pracujú vraj odborne, čisto a rýchlo. No teraz neviem, buď pre neho tie slová majú iný […]