Tamara Tainová – spisovateľka

Slovensko zalieva voda z rozvodnených riek. Sedíme s mamou pri telke a s hrôzou sa dívame na tú skazu. Vtedy mama povie zaujímavú vetu: „Prečo nemajú pripravené tie vrecia s pieskom už skôr? Prečo to robia na poslednú chvíľu?“ Vyzerá to logicky, no nasledujúca správa tú logiku vyvracia. Miestne potoky, ktoré mávajú bežne hĺbku 30 cm, sa behom niekoľkých minút menia na trojmetrové riavy, ktoré berú všetko, čo sa im stavia do cesty.

V poslednom čase povodne sužujú Slovensko akosi pričasto. Klimatické zmeny nezdvíhajú už len varovný ukazovák, ale udierajú plnou silou. Raz v jednom kúte Slovenska, raz v inom. Raz na severe, východe, teraz na západe a juhu. Tvrdí sa, že na vine nie je len počasie a neudržiavané toky ale aj nerozumné výruby stromov, ktoré mali spevňovať pôdu a zabrániť stekaniu vody do potokov. To, čo sa ničilo a zanedbávalo mnohé roky, sa nám teraz hnusne vypomsťuje. Pri pohľade na škodu a zúfalé tváre si uvedomujem, že voda je tuším horšia ako oheň. Nepredvídateľná, nemilosrdná, nezvládnuteľná. Ale je to naozaj tak?

Vo večerných správach zaznie ešte jedna správa. Na pohľad skoro bezvýznamná. Reportáž o obciach, ktoré nesedeli so založenými rukami a vybudovali si na svojich potokoch povodňové hrádze. Starostovia s hrdosťou oznamujú, že nebyť hrádzí sú ich obce pod vodou a ľudia vytopení ako potkany. V duchu im tlieskam. Takže moja mama mala predsa len pravdu – treba robiť čosi aj skôr. Pohnúť rozumom, vykasať rukávy. Lenže…

Lenže to by sme nemohli žiť v našej krajine. Namiesto toho, aby si obce zaslúžili obdiv, páni v úradoch začínajú špekulovať. Padajú slová “ čierne stavby“, „zle použité peniaze“, „prehodnocovanie situácie“. Ok, nie som vodohospodár. Ale trochu mi zastáva rozum. Takže na pohľad rozumné a logické riešenie, ktoré zachránilo majetok, je čosi, čo treba prehodnotiť. Pretože u nás je to jednoducho tak! Ľudia trpia pre povodne celé roky, no my si môžeme dovoliť ten prepych a celé roky prehodnocovať. No najmä sľubovať, že sa s povodňami niečo urobí. Celé roky na to „niečo“ chýbajú peniaze, vôľa, či kompetencie.

„Prehodnotenie situácie“ znamená v ľudskej reči prieskum, či sa peniaze nedali použiť výhodnejšie. S dlhodobým efektom. Tak ja teda neviem, ale tie vrecia narýchlo napĺňané pieskom, úmorná práca záchranárov, vojakov, dobrovoľníkov… to už je aké dlhodobé riešenie?