Už znovu sa blížia voľby a už znovu sa opakuje ten istý scenár. Billboardy sú plné usmievavých tvárí sľubujúcich nesplniteľné, prípadne niečo nezmyselné. Schránky domov sa plnia plagátikmi vytlačenými na lesklom papieri, na ktorých sa znovu usmievajú známe alebo úplne neznáme tváre a sľubujú trochu viac ako len pár slov. Na billboard sa nezmestí celý traktát, tam treba zvoliť nejaké heslo. Čo možno najoslavnejšie! „Za spokojné rodiny!“ „Spolu na to máme“ „Hrdo, odborne, slušne!“ „Chránime Slovensko“ „Ľudia si zaslúžia istoty“ „Spoločne proti korupcii….“
Na plagátik sa toho dá vytlačiť viac. V konečnom dôsledku je to aj tak jedno. Plagáty, či plagátiky, všetky skončia v koši. A nielen po voľbách. U nás sa povaľujú po zemi už pred voľbami. Ako bezcenné bankovky. Až na to, že až také bezcenné nie sú – za všetkými tými tlačovinami sú totiž schované tisíce eur. Rozmýšľam, či by sa v mojich očiach oveľa lepšie nezviditeľnila strana, ktorá by oznámila, že VŠETKY ale naozaj VŠETKY peniaze určené na svoju kampaň venovala školám. Alebo nemocniciam. Alebo hoci len nejakým sociálne slabším rodinám. Pretože, mnohé z tých strán, ktoré o dušu tlačia plagáty na lesklom papieri a zapĺňajú ich nesplniteľnými sľubmi, sa do parlamentu vôbec nedostanú. A tak ich snaha do slova aj do písmena skončí v kontajneri.
Na tomto mieste mi niekto povie, že prostriedky na predvolebnú kampaň idú z iných peňazí.
U mňa sú to stále len jedny peniaze.
Tie, ktoré mnohí zúfalo potrebujú.
A prečo ten nadpis? Príde mi úsmevné, že reklamné plagáty supermarketov sa v našom dome neohrejú a ľudia si ich rozchytajú okamžite, ako ich nejaký kolportér prinesie. Doma si ich ľudia pozorne študujú a mnohí sa dajú zlákať na nákup.
Možno preto, že majú skúsenosť s takýmito sľubmi. Asi vedia, že ak je v plagáte bravčové stehno za 2.80 eur, oni ho naozaj za tých 2.80 eur dostanú.
Takže sa núka otázka – Čo nakoniec dostanú voliči zo všetkých tých krásne naformulovaných sľubov?
Celá debata | RSS tejto debaty