Samoška v blízkosti nášho domu. Prepletám sa medzi regálmi, predo mnou kráča staršia žena zrejme s vnučkou. Dieťa môže mať päť-šesť rokov.
Žena sa pristaví pri pulte s párkami a obráti sa na vnučku:
„Barborka, urobím ti na obed párky so zemiakovou omáčkou?“ Vezme do ruky balíček so štyrmi zabalenými párkami a zamáva smerom k dieťaťu.
Dieťa sa na ňu zadíva a hlasno povie: „Babi, ale ja chcem slovenské!“
Žena pozorne prezrie balíček a potom ho odloží späť.
Tá detská požiadavka ma tak zaujme, že sa nezdržím a prihovorím sa: „Tá vaša vnučka tým naozaj myslela slovenský výrobok? Alebo má rada len jeden druh párkov?“
Pani sa usmeje a prisvedčí: „Naozaj tým myslela slovenský výrobok. Syn ju to učí…“
Priznám sa, zostala som tam stáť celkom očarená. Viem, že sa o tom stále rozpráva a že by sme to mali robiť všetci, ale ruku na srdce, kto z nás ešte stále dáva prednosť cene? Obdivujeme napríklad Nórov, ktorí to robia celé desaťročia a absolútne dôsledne a nekompromisne podporujú svoju ekonomiku.
Pretože je to presne o tom. Vážiť si svoje výrobky a dať zarobiť vlastným ľuďom.
Súhlasím. Niekedy je vážne problém ...
Tiež uprednostňujem sloivenské výrobky.... ...
To ste mali pred 20 rokmi,vtedy ste ...
Ked ludia poctivo pracuju musia mat ...
mam rovnaky pocit a poziadavku ako ...
Celá debata | RSS tejto debaty