Tamara Tainová – spisovateľka

Raz som kdesi čítala, že slovenské autorky si vymýšľajú do kníh exotické a neuveriteľné mená. Vraj, aby zaujali.

Slovensko zalieva voda z rozvodnených riek. Sedíme s mamou pri telke a s hrôzou sa dívame na tú skazu. Vtedy mama povie zaujímavú vetu: „Prečo nemajú pripravené tie vrecia s pieskom už skôr? Prečo to robia na poslednú chvíľu?“ Vyzerá to logicky, no nasledujúca správa tú logiku vyvracia. Miestne potoky, ktoré mávajú bežne hĺbku 30 cm, sa behom niekoľkých […]

O desiatej ku mne dobehla Rebeka s veľkou bonboniérou nejakých hriešne drahých čokoládok. „Ďakujem ti, mici, že si ma zachránila. Mala som chuť rozkopať dvere, keď som nevedela nájsť ten sprostý kľúč. No a keď ti poviem, čo som ešte včera večer zažila, neuveríš,“ vychrlila bez nadýchnutia. „Dáš si so mnou kávu? Práve som si urobila.“ „Mňam, máš […]

„Zobudila som ťa?“ spýtal sa mamin hlas po mojom rozospatom prosím. „Ahoj, mami, koľko je hodín?“ habkala som dezorientovane. „Deväť.“ „Prepáč, včera som bola veľmi dlho hore,“ ospravedlňovala som sa chabo. Po Alexovom odchode som nedokázala zaspať niekoľko hodín. Nepomohol horúci kúpeľ, nočný film ani kniha. A to som si zobrala Márqueza, ktorý ma uspáva po […]

Stála predo mnou, ruky sa jej trošku triasli, nohy tiež neposlúchali. Barle mala opreté o pult a pomalými pohybmi vyťahovala z peňaženky drobné za niekoľko dekagramov mäkkej salámy a dva páry párkov. Predavačka za pultom od nervozity skoro skákala.

Dnes som sa dozvedela, že niekoľko študentov si zvolilo moje knihy za tému svojej maturitnej práce. Priznám sa, vyrazilo mi to dych. A dych mi vyrazilo aj priznanie kamarátky, ktorá mi povedala, že pri mojich knihách plakala a strašne si želala pomôcť hlavnému hrdinovi. Alebo ho aspoň objať.

Pred pár dňami ku mne dobehla suseda. Vraj, požičaj mi nejaké knihy. Dala som jej päť a medzi nimi aj svoju. Pozorne si prečítala upútavku na knihe a potom povedala: „Nie, o buzerantoch nie! Tá predstava sa mi hnusí.“ Zarazila som sa pri jej tvrdých slovách, aj keď by som ich mala chápať. Ešte pred časom som bola taká istá aj ja. Striasalo ma pri predstave dvoch […]

„Dobre, dobre, láska, pokúsim sa… počkaj… musím končiť, prišiel Boris,“ počul som mamin hlas, keď som vstúpil do bytu. „Kto to bol, mami? Otec?“ „Nie, nie, jeden kolega,“ rozžiarila sa mama. „Pozval ma do Viedne na kávu. Čo myslíš, mám ísť?“ Možno to spôsobil rozhovor so Sofi, možno moja istota, že status quo našej rodiny sa nikdy nezmení, no […]

„Unavená?“ prihovoril sa mi Iľja po skončení relácie. „Viac ako inokedy,“ priznala som sa masírujúc si stŕpnutý krk. „Neznášam pomyslenie na zneužívané dieťa. Najhoršie je, že neviem, či som tej žene nejako pomohla, potrebovala by som s ňou hovoriť znovu, ale pochybujem, že sa nám ešte ozve.“ „Ale no tak, Laura,“ prerušil ma a vyhnal mi z mysle myšlienku, […]

Prológ: Neplakala, neprosila, nebránila sa, len sa modlila, aby sa to konečne skončilo. Lenže v ten deň nebol Boh na príjme. A možno netušil, že volá jeho, pretože z nej vychádzali len neartikulované zvuky. Na perách cítila slanú chuť krvi z rozbitých úst a prehryznutého jazyka a do rúk sa jej zarezával tenký povraz, ktorým ich mala spútané. Bolesť, čo jej […]