Dnes som sa dozvedela, že niekoľko študentov si zvolilo moje knihy za tému svojej maturitnej práce. Priznám sa, vyrazilo mi to dych. A dych mi vyrazilo aj priznanie kamarátky, ktorá mi povedala, že pri mojich knihách plakala a strašne si želala pomôcť hlavnému hrdinovi. Alebo ho aspoň objať.

Pred pár dňami ku mne dobehla suseda. Vraj, požičaj mi nejaké knihy. Dala som jej päť a medzi nimi aj svoju. Pozorne si prečítala upútavku na knihe a potom povedala: „Nie, o buzerantoch nie! Tá predstava sa mi hnusí.“ Zarazila som sa pri jej tvrdých slovách, aj keď by som ich mala chápať. Ešte pred časom som bola taká istá aj ja. Striasalo ma pri predstave dvoch […]

Keď som dopísala svoju prvú knihu „Je to inak, mami…“, medzi mailami čitateľov sa objavila aj odvolávka na jednu epizódnu scénu v knihe. Uvádzam ju v plnom znení, pretože lepšie to už nedokážem napísať. Ja si totiž tiež myslím, že od detí sa dá naučiť mnohé. Kým ich my dospelí nepokazíme…