Doznievajú vo mne zvuky najväčšej speváckej súťaže Eurovision Song Contest, ktorá sa tento rok uskutočnila v Štokholme.
Mám rada spevácke súťaže a preto som sa na live prenosy naozaj tešila. Rovnako aj moja sestra.
Po vyhlásení výsledkov mi o pol druhej v noci zapípala jej esemeska.
UZ NIKDY NEBUDEM POZERAT TU SUTAZ. Zavolali sme si a obe sa zhodli na jednotnom názore. Politika na takéto fóra nepatrí. V okamihu, ako sa bude povyšovať nad umenie, umenie skončí.
Víťazom tohto ročníka sa stala ukrajinská pieseň s názvom 1944. Pieseň, ktorá sa vrátila do histórie – do roku, keď došlo k násilnému vysťahovaniu Tatarov z Krymu. Mal to byť Stalinov trest za kolaboráciu Tatarov s Hitlerom. Verím, že sa tam odohralo množstvo zločinov proti ľudskosti, že tento akt zanechal krvácajúce rany v dušiach mnohých ľudí. Viem, že tá pieseň mala byť odkazom aj na rok 2014, keď sa Krym znovu stal dejiskom bojov.
Lenže…
Čo je svet svetom, vládne v ňom násilie a neprávosť. Každý deň sa odohrávajú malé či väčšie tragédie spôsobené mocenskými záujmami, náboženským fanatizmom, neznášanlivosťou, netoleranciou alebo ľudskou nenávisťou. Každá rodina, každá krajina ma v srdci mokvajúcu ranu. Z ďalekej či blízkej minulosti. Francúzi by mohli spievať o beštiálnom teroristickom útoku v Paríži, Belgičania o strašnej masakre na bruselskom letisku, Španieli trebárs o útokoch baskických separatistov, ktoré si za svoju históriu vyžiadali 800 obetí, Chorváti a Srbi o bratovražednej občianskej vojne, Izrael trebárs o rukojemníckej dráme na OH v Mníchove, Bosna a Hercegovina o najkrvavejšej a najmasovejšej poprave v Srebrenici, Taliansko a Grécko o záplave utečencov, Poľsko o Katyni, Austrália o vraždení a násilnej asimilácii pôvodného obyvateľstva Aborigénov. Nie, nebolo to tak dávno, aby sa o tom nemohlo spievať!
Viem, že politici, obyvatelia krajín, či historici by vedeli pridať ešte oveľa viac udalostí – bolestnejších, smutnejších a významnejších.
Lenže o toto predsa na takejto súťaži nejde. Alebo by nemalo ísť. Ako by hlasovala Európa, keby každá krajina zvolila nejakú smutnú alebo krvavú dejinnú udalosť a spievala by o nej? Dá sa bolesť a neprávosť vôbec obodovať?
Hlasovanie divákov udelilo najviac bodov Rusku. Ruská pieseň bola aj podľa mňa skvelá. Výborne vystavaná, výborne zaspievaná, so skvelým aranžmán. Odborné poroty ju hodnotili rozpačito. Krajiny, ktoré dávali 12 bodov Ukrajine, hodnotili Rusko minimálnym počtom bodov. Alebo žiadnym. Nie som zástancom Ruska ani jeho politiky, súcitím s obyvateľmi Ukrajiny a uvedomujem si, prečo tú pieseň poslali do súťaže. No zároveň tvrdím, že takáto súťaž by nemala byť politickým bojom.
Možno by niekto mohol namietať, že sa mýlim, že je to otázka vkusu, že ukrajinská pieseň bola najlepšia. Alebo, že presne na tomto fóre s takou obrovskou sledovanosťou sa má vyjadriť názor na niečo iné ako na text, hudbu a interpreta.
Takže tentoraz len za mňa: Ak sa bude Eurovízia poberať týmto smerom, stratí pre mňa svoje čaro.