Občas zablúdim na knižné portály a čítam si reakcie čitateľov pod knihami známych a predávaných autorov. A nestačím sa diviť.
Pri mnohých slávnych menách a ich najnovších knihách sa stále častejšie objavujú reakcie plné sklamania. Že autor už nie je tým, čím býval, že to už nemá šťavu ako voľakedy. Niektorí píšu rovno, že to nemá gule. Opakujem, sú to reakcie pod knihami autorov, z ktorých si slovenskí čitatelia na začiatku urobili modly. A tak si kladiem otázku? Je to naozaj tak? Zmenil sa autor? Už nedokáže písať tak vzrušujúco, tajomne, pútavo, vtipne, odvážne alebo napínavo ako voľakedy? Alebo sa mení jeho čitateľ. A prichádzam k uzáveru, na ktorý si vyhradzujem copyright. Knihy sú ako milovanie.
To prvé, druhé… desiate je úžasné. Pretože je nové. Pretože je prekvapivé. Tajomné. Omamné.Vzrušujúce. Po čase sa zmysly nasýtia a ošiaľ sa mení na láskyplný vzťah. Na vernosť známej vôni, známej chuti, známym dotykom. Na lásku k známym veciam, ktoré obom milujúcim sa robia radosť. Niektorí si cenia práve tú nadobudnutú dôvernosť, ten pokoj, tú istotu očakávaného – iní odchádzajú inam. Hľadať nové vzrušenie a prekvapenie. Pretože, ruku na srdce vzrušenie podlieha inflácii.
A s knihami známych autorov je to presne tak isto. To, čo niektorých prekvapovalo na začiatku, už neprekvapuje, to čo ich uchvacovalo pri prvej knihe, pri piatej už neuchvacuje. Nie je to tým, že sa zmenil autor. Je to tým, že sa zmenil čitateľa jeho očakávania. Takže, v konečnom dôsledku pri autorovi a jeho čitateľovi ide o vernosť presne tak ako pri láske. Ak si niekto zamiloval štýl nejakého autora tam kdesi na začiatku, ak ho uchvacoval spôsob jeho písania, ak mu spôsoboval čitateľskú rozkoš, nemôže byť odrazu sklamaný a znevažovať autora a písať, že to už nie je také dobré ako v prvej knihe… Pretože tí, ktorí čítajú poslednú autorovu knihu ako svoju prvú a prechádzajú prvou fázou zamilovania, nechápu, o čom kritik hovorí.
Knihy sú ako milovanie.
Buď zostaneme čitateľsky „verní“ svojmu autorovi alebo odídeme inam.
Pretože… dobrí autori sa nemenia, meníme sa my 🙂