Sú knihy, ktoré môžete čítať opakovane v rôznom veku a v rôznom citovom rozpoložení, a vždy tam nájdete niečo, čo ste si predtým nevšimli.
Pred pár dňami som pri upratovaní knižnice natrafila na Stopárovho sprievodcu galaxiou. Čítala som ho už pred niekoľkými rokmi a bavila sa, no teraz jedna z úvodných strán pre mňa nadobudla úplne iný rozmer. Nedá mi, aby som ju necitovala 🙂
„Ale, no tak, pán Dent! Plány boli celých šesť mesiacov sprístupnené verejnosti na našom plánovacom oddelení.“
„Ach, áno! Len čo som sa o tom včera poobede dozvedel, hneď som tam išiel. Nedá sa povedať, že by ste sa išli pretrhnúť, aby ste na ne upozornili, nemám pravdu?“
„Ale boli zverejnené.“
„Zverejnené? Nakoniec som ich musel hľadať dolu v pivnici.“
„Tam je naše oddelenie pre zverejňovanie.“
„S baterkou.“
„No asi nám odišla elektrina.“
„A zobrala so sebou aj schody.“
„Dobre, ale nakoniec ste ten oznam našli, no nie?“
„Áno,“ odvetil Arthur. „Našiel. Bol sprístupnený na spodku zamknutej registračky strčenej v pokazenom WC s nápisom POZOR LEOPARD! na dverách.“
Povedzte, nepripomína vám to niečo? Tá pasáž je tak presne zacielená na našu krajinu a rôzne vyhlášky, rozhodnutia a tendre, až to berie dych. Myslím si, že Douglas Adams vôbec netušil, koľko politikov a vplyvných ľudí bude raz jeho sprievodca inšpirovať práve v našej krajine.