Homosexualita nie je o sexe, pretože ani heterosexualita nie je len o sexe. Je o pocitoch a prežívaniach. Je o tom, že niekto túži mať ako partnera to isté pohlavie. Má však aj odvrátenú tvár. Je ňou promiskuita, nevera a rozchody. Presne tak, ako pri heterosexuáloch.
No zatiaľ čo pri hetero sa promiskuita nerieši, pri homosexuáloch ide o nálepku.
A tak je homosexualita aj o skepse a beznádeji. Že to vlastne nikdy nebude tak, ako o tom mnohí snívajú.
V bare bolo prítmie, za pultom obsluhovali dvaja chlapi v tielkach a na veľkoplošnej obrazovke sa vlnila Lady Gaga. Skôr, ako som sa poriadne porozhliadol, ozval sa pri mne známy hlas.
„Ahoj, Boris, nikdy som ťa tu nevidel, nebodaj si gay?“
Bol to Áron. Nečakal som ho tam, myslel som, že išiel na jeden zo svojich nekončiacich sexuálnych tripov. Mýlil som sa, tentoraz dal prednosť alkoholu.
„Robie, hoď do mňa šálku kávy a dve becherovky,“ prihovoril sa jednému z čašníkov.
„Jedine, keď budeš milý a nebudeš nadávať,“ odpovedal mu čašník.
Áron prevrátil oči a zatváril sa ako idiot. Bol opitý, no jemu sa asi zdalo, že nie dosť.
„Kde je ten hnusák?“ spýtal sa ma, nečakajúc na odpoveď. „Aha, tam! Tomáááš…“ zakričal na veľkého hromotĺka, ktorý sa k nám ponáhľal so širokým úsmevom. „Kde si bol? Čakám tu na teba ako kurva pred Carltonom,“ vyrútil sa na neho.
„Nerýp a radšej mi predstav svojho kamoša,“ zavelil Tomáš.
„Toto je Boris, bývame spolu, ale je heterák. Takže ruky preč.“
Tomáš si ma premeral lepkavým pohľadom, pridal poznámku, že „každá hra sa raz skončí“, a odišiel aj s obomi becherovkami.
„Sorry, že som ťa degradoval na heteráka, ale potom by si sa nezbavil jeho narážok, ponúk a obchytkávania. Daj pozor, ak ťa niekam pozve.“
Nemienil som sa dať niekam pozývať. A nechcelo sa mi zostávať ani s Áronom. Neznášal som opitých ľudí. Objednal ďalšie dve becherovky a jednu posunul predo mňa.
„Som tu autom,“ odmietol som.
„Kto chodí do takéhoto baru autom? Si blázon? Tu musíš piť, inak ťa to rozbije.“
Nerozumel som, o čom hovorí.
„Pozri, ten v rohu s tým pivom. Má ho smiešne malého, ale vie vášnivo bozkávať, a keď chceš, urobí ťa tak, že ti jeho malý vták nebude vadiť.“
Nevdojak som sa pozrel smerom, kam ukazoval.
„Ten vysoký sa neurobí, kým mu hnusne nevynadáš, a ten v šiltovke to má rád v noci pod schránkami.“
Rozmýšľal som, odkiaľ vie takéto podrobnosti, nechcelo sa mi veriť, že si to rozdával s každým v bare.
„Tí dvaja, čo sedia v treťom boxe napravo, majú spolu vážny vzťah už desať rokov. Nazývajú sa oteckovia a občas si berú do trojky nejakého mladšieho chalana.“
„Načo mi to hovoríš, Áron?“
„Lebo žiješ v svojej rozprávkovej bubline, akí sú všetci verní, ohľaduplní a ako túžia po čistej láske. Skoč si občas na iBoys a tam uvidíš, o čom je láska gayov. Polovica o sebe tvrdí, že sú „bi“, a druhá hľadá len sex. Vlastne aj tá prvá. Lebo všetci títo akože „bi“ sú ženatí gayovia, ktorí naháňajú nové „mäso“. Tí zazobanejší sa stretávajú na chatách a hoteloch a robia tam niekoľkohodinové orgie, popri ktorých je aj najbrutálnejší porno film len rozprávkou pre deti. Odpadol by si, koľko je medzi nimi známych tvárí. Speváci, moderátori, herci… Ak neveríš, vezmem ťa tam.“
„Nechcem,“ povedal som mu dôrazne a s nevôľou sledoval, ako si vypýtal ďalší pohárik. Popozeral som sa po miestnosti a s úžasom zaregistroval niekoľko „slávnych“ tvárí.
„Áno, je to ten režisér,“ prisvedčil Áron, ktorý sledoval môj pohľad. „Ten chalan vedľa neho nemá viac ako pätnásť. Počul som, že pán režisér je v posteli dosť veľké prasa.“
Začínal som ľutovať, že som tam prišiel.
„Nemal by si toľko piť,“ vykĺzlo mi z úst. Opito na mňa zaškúlil a priložil si pohár k perám.
„Prepáč, Boris, ale ja musím piť,“ prehovoril po minúte ticha.
„Prečo?“
„Aby… aby som zabudol na to, ako sa všetci klameme. Milujeme ikony a vzdušné zámky, šepkáme si falošné slová o láske a pritom si mnohokrát nepamätáme ani meno toho, s kým sme to naposledy robili. Hranice lásky sme posunuli do priestorov zadymených diskoték, na sedadlá áut alebo na prah anonymných hotelových izieb. Pre kúsok klamlivej slobody, pre rozkoš s trvácnosťou niekoľkých minút zapredávame svoje telá aj dušu. Za odtlačok hlavy na vankúši a lístok s odkazom Bol si dobrý, nech si ktokoľvek.“
Zamotával sa do patetických úvah a ja som čoraz menej chápal, o čom hovorí.
„Nechcem takto žiť, ale ani skončiť v domácnosti s nejakou buchtou a v kúpeľni tajne onanovať nad zarastenými svalnatými chlapcami z Muscles and fit.“
„Nemusíš tak skončiť,“ povedal som mu prudko. „Nič ťa nenúti. Stačí si len vybrať.“
„Boris, preber sa! Ty si naozaj myslíš, že môžeš žiť a milovať tak, ako túžiš? Nedá sa. Nie tu! Nie teraz! Prestaň snívať, ty môj krásny idealista!“ zdvihol pohárik.
„Možno som idealista, ale čosi viem úplne presne. Ak nedokážeš ľúbiť ty sám, nikdy neuveríš, že to dokáže niekto iný. Možno by si sa mal nad sebou zamyslieť. Napríklad čo robíš ty v tomto klube? Čo tu hľadáš?“
Zadíval sa mi vzdorovito do očí a ja by som prisahal, že som v tých jeho zazrel bolesť, no potom sa zasmial a výsmešne mi zamával: „Radšej choď, aby si sa nepokazil, toto tu nie je pre detičky!“
Zvrtol som sa a vybehol von. Nechápal som, prečo ma ten chalan tak rozrušuje, prečo ma bolí každé slovo, ktorým rúca aj najmenší náznak blízkosti medzi nami. Túžil som utiecť od jeho skepsy a pochybností, ktorými sa ma snažil nakaziť. Nechcel som sa infikovať jeho beznádejou.
(2. úryvok z knihy TO PREJDE, Slovart, rok vydania 2011)