Tamara Tainová – spisovateľka

Na stránke Aliancie za rodinu, ktoré je iniciátorom referenda o rodine, som našla okrem iného aj toto zdôvodnenie:„Chceme poukázať na ohrozenia rodiny, pred ktorými chceme brániť naše deti, rodinu a manželstvo.“ S tým by som súhlasila, rodina potrebuje ochranu. Po prečítaní otázok som však prišla na to, že za najväčšie nebezpečenstvo pre deti, rodinu a manželstvo aliancia považuje manželstvá ľudí rovnakého pohlavia, adopciu detí ľuďmi rovnakého pohlavia a povinné vyučovanie o sexuálnom správaní či eutanázii.

A tak sa chcem spýtať: Ako by ohrozil zväzok homosexuálov, či povinná sexuálna výchova v školách existujúce, či budúce manželstvá? Dovolím si tvrdiť, že najmä to posledné – nevedomosť v oblasti sexuálnej výchovy má fatálny dopad na mladé páry. Tie sa totiž väčšinou berú pod tlakom tehotenstva a bez toho, aby sa bližšie spoznali.

Štatistiky totiž nepustia.

Rozvody na Slovensku

• rozvádza sa 41 percent nových manželstiev
• priemerná dĺžka manželstva pri rozvode je 13 rokov a 5 mesiacov
• najviac zväzkov končí do piateho roku
• najčastejšia príčina rozvodu je rozdielnosť pováh oboch manželov
• nevera je druhou najčastejšie zistenou príčinou
• muži zahýbajú viac iba s nízkym vzdelaním
• najvernejšie ženy sú s ukončenou vysokou školou

Zdroj: pravda.sk

Nie je treba zdôrazniť, že v našej krajine nemáme povolené registrované partnerstvá homosexuálov, rovnako nie je povolená adopcia detí homosexuálnymi pármi, a pokiaľ viem, v školských osnovách neexistuje samostatný predmet sexuálna výchova. Rozvodovosť na Slovensku sa napriek tomu blíži k 40 %. Rozvádzajú sa heterosexuáli, ktorí uzavreli normálne manželstvá so všetkými právnymi garanciami.

Pre všetky tieto dôvody považujem referendum „O rodine“ s navrhnutými a schválenými otázkami za manipulatívne.

Pritom som celou svojou bytosťou za fungujúce a usporiadané rodiny a za výchovu detí v milujúcom sa prostredí. Obávam sa však, že blížiace sa referendum neurobí nič pre to, aby tento model fungoval. Zatiaľ spôsobilo len to, že polarizuje spoločnosť a dáva priestor nenávistným útokom na jednotlivcom či organizácie s opačným názorom.

Druhá časť mojej úvahy sa týka samotných otázok, na ktoré budú ľudia odpovedať.

Kdesi som čítala, že toto referendum bude v konečnom dôsledku prieskumom verejnej mienky. Zabudnem teraz na to, že ten prieskum mienky bude pridrahý, zabudnem aj na to, že s ochranou rodiny nemá nič spoločné.

Chcem sa dotknúť nezmyselnosti (nejednoznačnosti) otázok. Ak sa totiž otázka dotýka viacerých tém, nemôžeme na ňu odpovedať jediným súhlasom, či nesúhlasom. Môže sa stať, že s jednou časťou otázky súhlasíme a s inou nie.

Uvediem príklad:

Druhá otázka referenda znie: „Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?“

• Ako odpoviem, ak nesúhlasím s adopciou detí homosexuálnym párom, súhlasím však, aby si dieťa adoptovali napr. dve sestry? Sú rovnakého pohlavia.
• Ako odpoviem, ak súhlasím, aby si dieťa osvojili dvaja ľudia rovnakého pohlavia, no v žiadnom prípade nesúhlasím, aby si dieťa osvojila skupina. Akákoľvek!

Tretia otázka znie: „Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho  správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?“

Už samotné znenie tejto otázky je proti logike, viem si predstaviť, že mnohí tej otázke neporozumejú a vyhodnotia len slová súhlasíte a sexuálna výchova a dajú odpoveď NIE v domnení, že nesúhlasia s tým, aby mohli školy nútiť žiakov k účasti na vyučovaní, no pritom vyjadria presný opak.

Pokračujem však ďalej:

• Ako odpoviem v prípade, ak súhlasím s tým, aby školy prihliadali na názor rodičov, nesúhlasím však aby prihliadali v tejto otázke na názor žiakov?
• Ako odpoviem, ak súhlasím s povinnou sexuálnou výchovou, no nesúhlasím s vyučovaním o eutanázii? Alebo naopak?

Na spochybnenie nejednoznačnosti by som mohla uviesť x-ďalších príkladov. Chcela som však naznačiť, že takto nejednoznačne sformulované otázky sa nedajú zodpovedne vyhodnotiť. Čomu bude v konečnom dôsledku patriť ÁNO alebo NIE?

A tak sa pýtam, ako niekto mohol schváliť takto nezmyselne položené otázky?

Alebo v skutočnom naozaj vôbec nie je dôležitý názor ľudí a ide tu úplne o niečo iné?