Založ si blog

Nemôžem ti povedať viac (4)

O desiatej ku mne dobehla Rebeka s veľkou bonboniérou nejakých hriešne drahých čokoládok.
„Ďakujem ti, mici, že si ma zachránila. Mala som chuť rozkopať dvere, keď som nevedela nájsť ten sprostý kľúč. No a keď ti poviem, čo som ešte včera večer zažila, neuveríš,“ vychrlila bez nadýchnutia.

„Dáš si so mnou kávu? Práve som si urobila.“

„Mňam, máš presso?“

„Nie, len nesku. S našľahaným mliekom.“

„No dobre, ale nebudem dlho, o hoďku mám klienta a musím sa hodiť trochu do gala.“

Cítila som sa zvláštne, keď mi hovorila o svojich klientoch. Nerozumela som, prečo sa práve ona venuje najstaršiemu remeslu na svete – bola krásna a vzdelaná, nepochádzala zo žiadnej zastrčenej dediny, kde nezamestnanosť prekračuje štyridsať percent, každá druhá rodina tam žije zo sociálnych dávok a nebyť maličkých záhrad pri domoch a hydiny pobehujúcej po dvore, pomrela by hladu. Rebeka nemala nemanželské dieťa, chorú matku či piatich mladších súrodencov, o ktorých sa bolo treba starať. Aspoň som o nich nevedela.

„Becky, prečo to robíš?“

„Akože čo?“

„Prečo robíš práve toto?“ postavila som pred ňu šálku s kávou.

„To nie je práca, mici, to je zábava,“ natiahla sa za cukorničkou.

„No ja neviem,“ váhala som. „Naozaj ti k sexu nechýba láska?“

Nevedela som si predstaviť, že by som sa vyspala s niekým len tak na počkanie.

„O akej láske hovoríš?“ zdvihla prekvapene obočie dohora. „Koľko je lásky v zabehanom manželstve, kde žena netúži po ničom inom, len po pokojnom spánku, a tak podrží mužovi, aby sa odbavil počas večerných správ alebo reklamnej prestávky medzi dvomi polčasmi jeho milovaného futbalu?“

Predstavila som si Alexa, všetko, čo nás spájalo a robilo z nášho milovania dokonalý zážitok splynutia. S ním to nikdy nebol len sex, hoci naše telá fungovali ako krásne naprogramované stroje, ktoré sa spúšťali pri najmenšom dotyku.

Povedala som jej to.

„Ach, ty a tvoj úžasný Alex. Tak prečo nie je s tebou, ak ťa tak strašne ľúbi?“ Spozorovala záchvev bolesti na mojej tvári a trochu sa zháčila. „Prepáč, ale hádam nemusím radiť takej krásnej a vzdelanej babe, ako si ty? Vieš, prečo je to s ním také? Lebo ste príležitostní milenci. Povedz, aký je rozdiel medzi Alexom a mojimi klientmi? Tiež sú so mnou len občas. A tiež iba kvôli sexu.“

Stavala lásku úplne na hlavu.

„Rebeka, oni ti za ten sex platia!“

„Ešte aby to chceli zadara! Jasné, že mi platia, veď je to služba ako každá iná. Keby by ich obslúžila ich stará, nechodili by za mnou,“ zobrala do štíhlych prstov šálku a pôžitkársky si odpila.

„Pozri, moja, každý sa na mňa díva cez prsty. Dokonca aj ty. Nie, nie, nič nehovor, vidím ti to na tvári. Ale vieš čo? Kde nie je dopyt, tam nie je ponuka. Prečo je žena, ktorá poskytuje takéto služby, kurvou a páni, ktorí si za sex platia, zostávajú počestnými občanmi, milovanými manželíkmi a otcami rodín? Keby si vedela, aké prasatá sú medzi nimi. Čím bohatší, tým úchylnejší.“

Jej slová boli hrubé a jej logika sa javila nezvratná.

„Hej, hej, niečo som o tom čítala,“ priznala som zamyslene.

„Nič sa nevyrovná osobnej skúsenosti, mici. Keď nabudúce prídem, porozprávam ti podrobnosti o mojom najnovšom objave. Teraz musím letieť, čakám jedného obľúbeného klienta. Bohatý, nesmelý a pozorný. Sen každej ženy,“ žmurkla na mňa. „Vraj na frajerku nemá čas, tak má mňa. Keby nebolo keby, tak by som sa do neho rachla. Nenechaj ich zostarnúť,“ ukázala na bonboniéru a pohla sa k dverám. „A ešte raz dík za podnájom. Idem žiť,“ zakývala mi.

Preklopkala chodbu na podpätkových papučkách a buchla dverami.

Náš rozhovor ma rozrušil viac, ako som si chcela priznať. Roztržito som chodila po byte odkladajúc veci a rozmýšľala nad jej slovami. Becky to povedala hrubo, ale pravdivo a ja som sa začala báť, že jej slová odlomili kúsok pevnej zeme, na ktorej som stála. Tešila som sa na voľno a mamu, začínala som byť unavená zo samoty, práce a svojich pochybností.

*

Rebeka odkráčala do svojho bytu a pozorne otočila maličkou poistkou. Bol to nezlomný zvyk posledných dvoch rokov, odkedy sa Zoe stala tá strašná vec. Na dverách jej bytu sa nenašli žiadne známky vonkajšieho násilia, asi toho chlapa pustila dnu dobrovoľne. Alebo zabudla za sebou zavrieť dvere! Inak sa to nemohlo stať. Možno mala v rukách niečo objemné, možno bola neopatrná ako v tých smiešnych amerických detektívkach, kde obeť vchádza do svojho domu s plnou náručou hnedých papierových vreciek a necháva za sebou dvere dokorán. A možno ju napadol útočník v okamihu, ako odomykala dvere.
Kua, nesmiem na to myslieť, lebo budem spotená ako myš, pomyslela si znepokojene. Pristúpila k baru a naliala si trošku jemnej vodky, ktorú dostala od posledného klienta. Tvrdil, že je to jedna z najdrahších značiek a že ju dostať len v niektorých špeciálnych obchodoch v Anglicku, no ona mala podozrenie, že by ju nabila ľubovoľná ruská vodka.

Jemná chuť alkoholu na jazyku jej nechtiac pripomenula Vladana. Majiteľa hotela na brehu Jadranského mora, kde jedno leto brigádovala. Hajzla, ktorý ju prinútil vyfajčiť ho hneď v prvý deň nástupu do práce. Nikdy v živote sa necítila taká ponížená a bezmocná.

„Udám ťa, ty sviňa!“ zakričala, keď ju konečne pustil. Hrubo sa zasmial a zapol si nohavice.

„Len skús ísť na políciu. Vysmejú ťa. Nemáš žiadnych svedkov!“ vybafol na ňu po chorvátsky. Rozumela len slovám polícia a svedok, ostatné si domyslela. Nalial jej vodku a ona sa z nej napila, aby spláchla odpornú chuť v ústach, od ktorej ju napínalo na vracanie. Mal pravdu, nemohla ísť nikam.

Kým sa jej skončila dvojmesačná brigáda, dozvedela sa, že to urobil skoro každej babe, ktorá sa u neho zamestnala. Všetky čušali, ale do jeho kancelárie už chodili zásadne vo dvojici.

Rok nedokázala pomyslieť na orál bez toho, aby sa jej nezdvihol žalúdok. Ani pri svojom chalanovi nie. Ivan sa s ňou rozišiel pár mesiacov po návrate z Chorvátska. Myslel si, že si našla frajera, keď ho odmieta. Ako mu mala vysvetliť tú skúsenosť s Vladanom? Ktorý muž by to pochopil? Keď mu naznačila, čo sa jej stalo, navrieskal na ňu, že nikdy nechcel, aby tam išla, a že každého muža len provokuje ako šľapka.

Rebeka dopila zvyšok vodky a vošla do kúpeľne. Keď šľapka, tak šľapka, pomyslela si s úsmevom a pohladila si biele hrdlo.

 

(Exkluzívne z knihy Nemôžem ti povedať viac, ktorá vyjde v apríli 2013 vo vydavateľstve Slovart)

Kniha o smútku rodičov, ktorých deti odchádzajú za „lepším“ životom do zahraničia, ale aj o zákulisí najstaršieho remesla na svete, o ktorom sa v našej spoločnosti mlčí.

Čo teraz, pán Cameron?

25.06.2016

Nemám rada politiku. Pokojne by som prežila bez všetkých špinavých hier, večných šarvátok, ale aj nebezpečných megalomanských rozhodnutí. Lenže to nejde. Nikto nie je ostrovom samým pre viac »

Každá krajina má v srdci mokvajúcu ranu

16.05.2016

Doznievajú vo mne zvuky najväčšej speváckej súťaže Eurovision Song Contest, ktorá sa tento rok uskutočnila v Štokholme. Mám rada spevácke súťaže a preto som sa na live prenosy naozaj tešila. viac »

Dvojnásobný víťaz

01.03.2016

Viem, že Leonardo DiCaprio si možno zaslúžil Oscara už skôr a za iné svoje filmy. A tiež si viem predstaviť, že herci, ktorí boli spolu s ním nominovaní, sa tento rok môžu cítiť trochu viac »

BRATISLAVA: Obnova električkovej trate

DPB: Električková trať na Špitálskej je spôsobilá na prevádzku

24.11.2017 13:01

Dopravný podnik Bratislava už podal žiadosť o kolaudáciu a električkovú dopravu spustí, keď dostane rozhodnutie.

upratovanie, škola, školník,

Tabuľkové platy vo verejnej správe sa zvýšia

24.11.2017 13:00

Zamestnanci vo verejnej správe sú už roky odmeňovaní podľa tarifných tabuliek, ktoré im často nezaručujú ani minimálnu mzdu.

Plyn, energia, bývanie, oheň

Ukrajinský Naftogaz sa vyhýba plynu z Ruska, nedoviezol ani kubík

24.11.2017 12:59

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Naftogaz za prvých desať mesiacov tohto roka doviezla 7,5 mld. kubických metrov plynu z Európy.

Kosovo opozícia

Kosovskí poslanci v parlamente hádzali vajcia a vypúšťali slzný plyn, zadržali ich

24.11.2017 12:53

Albina Kurtiho, Doniku Kadajovú Bujupiovú a Albulenu Haxhiuovú z ľavicového hnutia Sebaurčenie! zadržali pri príchode do parlamentu.

Tamara Tainová

Najväčším triumfom spisovateľov je, keď primäjú myslieť tých, ktorí sú toho schopní. (Eugène Delacroix)

Štatistiky blogu

Počet článkov: 53
Celková čítanosť: 116951x
Priemerná čítanosť článkov: 2207x

Autor blogu