Založ si blog

Sú veci, ktoré zabolia, aj keď sme dospelí

„Dobre, dobre, láska, pokúsim sa… počkaj… musím končiť, prišiel Boris,“ počul som mamin hlas, keď som vstúpil do bytu.

„Kto to bol, mami? Otec?“

„Nie, nie, jeden kolega,“ rozžiarila sa mama. „Pozval ma do Viedne na kávu. Čo myslíš, mám ísť?“

Možno to spôsobil rozhovor so Sofi, možno moja istota, že status quo našej rodiny sa nikdy nezmení, no pohľad na maminu rozžiarenú tvár ma čudne rozrušil.

„Mami, nechcel som, ale počul som ťa. Hovoríš mu láska, tak zo mňa nerob päťročné decko!“

Mame sa stratil úsmev z tváre, ako keby som jej ho zotrel špongiou. Najradšej by som si vylepil. Preboha, čo som to za bezcitného hlupáka?

„Počkaj, mami, ja som to tak nemyslel,“ opravil som sa rýchlo.

„Ale myslel,“ vzdychla si, „prepáč, že som o tom začala.“

„Nie, nie, mami, jasné, že máš ísť… budem rád…“ klamal som o dušu, len aby som nedal priestor nečakanej bolesti, ktorá ma zaskočila. Nikdy som si neuvedomil,  že hoci boli otec s mamou rozvedení, v mojom živote stále nebol priestor pre ich minulých, súčasných či budúcich partnerov. Ach, aký paradox! Keby sa predo mnou hádali, možno by som vnímal ich rozchod inak. No oni sa mali radi a ja som vlastne nikdy neprestal túžiť po tom, aby sa  k sebe vrátili. Moja nechuť stretnúť sa na spiatočnej ceste z Islandu s Malou nebola len o jej sfetovanom synovi, ale aj o mojej podvedomej nechuti byť v prítomnosti ženy, s ktorou otec žil. Áno, odrazu som to vedel úplne presne. Otec sa stretával s Malou a ja debil som v sebe živil nádej, že raz… A teraz dokonca mama! Jedna polovica mojej bytosti mi hovorila, že som hlúpo nespravodlivý, mama mala predsa právo na svoj život a na lásku, a druhá infantilná k nej chcela priskočiť a zakričať, že sa to nerobí, že deti majú mať len jedného otca a jednu mamu, a ak to aj náhodou nevyjde, nepotrebujú nikoho ďalšieho.

Mama ma pridobre poznala, aby si nevšimla moje rozpoloženie. Skôr, ako vstala z kresla, si opakom ruky utrela slzy a ja som cítil, že to už nenapravím žiadnym ospravedlnením. Zdrapol som kľúče od auta a vybehol som von. Nakoniec som si to rozmyslel a vybral sa peši. Chcel som ísť do klubu a chcel som sa napiť.

 

(Úryvok z knihy To prejde)

Čo teraz, pán Cameron?

25.06.2016

Nemám rada politiku. Pokojne by som prežila bez všetkých špinavých hier, večných šarvátok, ale aj nebezpečných megalomanských rozhodnutí. Lenže to nejde. Nikto nie je ostrovom samým pre viac »

Každá krajina má v srdci mokvajúcu ranu

16.05.2016

Doznievajú vo mne zvuky najväčšej speváckej súťaže Eurovision Song Contest, ktorá sa tento rok uskutočnila v Štokholme. Mám rada spevácke súťaže a preto som sa na live prenosy naozaj tešila. viac »

Dvojnásobný víťaz

01.03.2016

Viem, že Leonardo DiCaprio si možno zaslúžil Oscara už skôr a za iné svoje filmy. A tiež si viem predstaviť, že herci, ktorí boli spolu s ním nominovaní, sa tento rok môžu cítiť trochu viac »

Islamský štát, džihád

V Nemecku obvinili muža z plánovania útoku na klzisko v Karlsruhe

14.08.2018 23:08

Muž podstúpil výcvik ostreľovača u Islamského štátu v Iraku v roku 2016, potom sa v roku 2017 vrátil do Nemecka.

Erdogan

Ignorujte iPhone. Erdogan žiada od Turkov bojkot elektroniky z USA

14.08.2018 22:46

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok vyhlásil bojkot elektroniky zo Spojených štátov.

maduro

V súvislosti s pokusom o atentát na Madura zatkli generála

14.08.2018 20:43

Podľa venezuelských predstaviteľov boli pri pokuse o atentát využité dva drony naložené plastickými trhavinami.

Jozef Roháč

Jozef Roháč sa priznal k vražde, za ktorú si odpykáva trest iný človek

14.08.2018 20:27

Slovák sa priznal k vražde podnikateľa Józsefa Prisztása, pričom súd pred dvoma rokmi právoplatne odsúdil za tento skutok Istvána Hatvaniho.

Tamara Tainová

Najväčším triumfom spisovateľov je, keď primäjú myslieť tých, ktorí sú toho schopní. (Eugène Delacroix)

Štatistiky blogu

Počet článkov: 53
Celková čítanosť: 202875x
Priemerná čítanosť článkov: 3828x

Autor blogu