Založ si blog

Útek do pekla

Pešia zóna na Obchodnej bola v ten deň zaliata slnkom. Česlav sa žiadostivo díval na pružné telá dievčat kráčajúce oproti nemu. Na drzé opálené tváre lemované neposlušnými vlasmi, na prsia derúce sa von z obtiahnutých tričiek. Úsporné kúsky oblečenia bičovali jeho žiadostivosť a zvedavosť. Túžil po ženských telách, po všetkých tých telách na vysokých štíhlych a opálených nohách.


Žena vedľa neho sa hlasno nadýchla a dotkla sa mu predlaktia.
„Potrebujem ísť na vecko,” oznámila mu previnilo.
Roztržito prikývol. „Trebárs tam,” ukázal na jeden z pubov. „Choď dopredu, prídem za tebou. Naobedujeme sa…”
Začudovane sa na neho pozrela a nevdojak prehltla.
„Choď, choď,” kývol netrpezlivo.
Pomaly kráčal za Martou a zamyslene sa díval na jej chudú postavu a zvesené plecia. Vyzerá ako pouličná mačka, blyslo mu hlavou. Chudá, bojazlivá a vyhladovaná. Na začiatku sa mu jej poddajnosť páčila, neskôr ho začala unavovať. Potreboval vzdor, zmätok, rozpaky, strach. To ho vzrušovalo, hnalo ďalej, povzbudzovalo jeho predstavivosť. Sníval, že raz napíše román o všetkých svojich fantáziách a skúsenostiach, Marta sa však do jeho schémy nehodila. Nedokázal ju ovládať, hoci mu bola v skutočnosti úplne oddaná. Nemohol na nej vyskúšať žiadny z trestov, ktoré ho mátali v predstavách, pretože Marta bez reptania splnila každý jeho príkaz.
Nikdy nerozmýšľal nad tým, ako by sa vyvíjali jeho sexuálne predstavy nebyť pani Zlatice, susedky bývajúcej v byte nad nimi, ku ktorej ho mama v jeden večer poslala po dve vajíčka. Svetlovlasej Zlatici s tvárou a postavou prezretej Barbie trvalo presne tri minúty, aby prelomila jeho ostýchavosť, a ďalších osem, aby ho v bielo-modrej kuchyni svojho bytu zbavila panictva. Mal vtedy pätnásť a z duše nenávidel matkinu posadnutosť požičiavaním si potravín, neskôr sa tento jej zlozvyk stal prirodzenou zámienkou, aby klopal u usmievavej Zlatky každý druhý deň. Požičané potraviny jeho matka nikdy nevrátila, no erotomanka Zlatka sa nesťažovala. Dve vajcia, dvadsať deka polohrubej múky, alebo šálka oleja za deväť minút kvalitného orálu nebolo až tak veľa. Skôr ako prešli k hriešnejším praktikám, Česlav načapal svojho svetlovlasého anjela, ako si to rozdáva na zadnom sedadle auta s jeho starším bratom Ivanom. V ten večer mama vyliala do záchodu rozbrblané cesto na palacinky, ktoré nemala na čom upiecť, a otec mu dal trojtýždňového zaracha za to, že žiletkou rozrezal Ivanovi koženú bundu za päťtisíc korún. Ivan mu vzápätí jedným dobre miereným úderom rozbil bradu, za čo dostal od otca zaracha aj on. Česlav odvtedy už nikdy nezaklopal na dvere na jedenástom poschodí a v každej žene, s ktorou neskôr sexoval, videl svoju prvú učiteľku lásky.

Marta vkĺzla do dvier Eden pubu a Česlav zostal von. Ženám trvá večnosť, kým vylezú z hajzľa, pomyslel si pohŕdavo a pripálil si cigaretu. Pol metra od neho stálo o stenu opreté dievča. Malo plavé vlasy a rozmazanú maskaru okolo ľavého oka. Štetka, pomyslel si znechutene. Neznášal štetky, bolo s nimi ešte menej zábavy ako s Martou. Marta bola poslušná z princípu, štetka za peniaze. Dievča vedľa neho zdvihlo hlavu a neprítomne sa zadívalo na električkovú trať. Pri nohách malo batoh a v tvári zúfalý výraz, ktorý priam kričal, že nemá kam ísť. Stratené existencie neznášal rovnako ako štetky, takže vôbec nechápal, prečo odrazu vytiahol z peňaženky vizitku a pristúpil k dievčaťu. 
„Ozvi sa mi okolo piatej, možno by som ti vedel pomôcť.“
Dievča stuhlo od prekvapenia.
„Zavolaj mi,“ zdupľoval Česlav a skôr, ako vošiel do Edenu, zadíval sa na jej pevné prsia pod žltým tričkom…   
Júlia sa s rozpakmi pozerala na vizitku vo svojej ruke.

JUDr. ČESLAV KAZIŇSKI
ADVOKÁT

Nechápala. Kto bol ten muž? Poznal ju? Vedel, čo sa jej stalo? Blbosť! Vedeli o tom len dvaja ľudia na svete. Ten zmrd, ktorého si jej matka doviedla pred piatimi rokmi domov, a jej priateľka Silvia. Aha, áno a ešte mama, ale tá jej neverila ani slovo. Aj preto tu stála ako chudera s mašľou a nevedela, kam ísť. Júlia si opakom ruky zotrela z líca slzy, ktoré sa liali pri najmenšej spomienke na predchádzajúci večer, keď vykričala mame celú pravdu, za čo si odniesla dve tvrdé zauchá a sprosté nadávky. S lícami páliacimi po úderoch vybehla von a celú noc sa túlala po meste. Chlad a hlad ju donútil vrátiť sa ráno domov.    
„Kde si bola?“ vyletela na ňu mama, keď vstúpila do bytu..
„Hádaj!“
„Nebuď drzá, celú noc som nespala!“
„Ja som nespala viac nocí.“
„Tak ty neprestaneš s tými klamstvami?! Otec ti odkazuje, že kým sa mu neospravedlníš, nechce ťa ani vidieť!“
„Otec?“ Júlia vypľula to slovo ako červivú čerešňu. „On nie je mojím otcom a nikdy nebude. Ach, mama, ako si ho sem mohla priviesť?“
Matka vzdorovito vysunula bradu. „Je to môj muž a ty to budeš rešpektovať…alebo…“
„Alebo? Len to dopovedz!“
„Alebo tu nemáš čo robiť.“
Júlia sa s bolesťou zadívala do matkinej tváre.
„Mama, znásilňoval ma! Zná-sil-ňo-val. Rozumieš? Vždy, keď si odcestovala na víkend za babičkou, vošiel v noci do mojej izby a nútil ma, aby…“ tvár sa jej skrivila odporom.
Matka si pritlačila dlane na uši a vykríkla: „Už dosť, nechcem to počúvať. Povedz, prečo ma tak nenávidíš?!“
„Nenávidím? “ Júlia si jedným pohybom strhla zo seba pulóver. „A čo si myslíš, že je toto?“
Matka sa s úžasom pozerala na tri krvavé podliatiny na dcérinom tele.
„To by Braňo nikdy neurobil, to máš… to si sa niekde udrela…“
Júlia nahnevane hodila pulóver mame pod nohy a vošla do svojej izby. Rozopla si podprsenku a v zrkadle si obzrela podliatiny. Opatrne sa dotkla najbolestivejšej na ľavom prsníku a ticho sykla od bolesti. Potom si vybrala zo skrine citrónovožlté tričko s čiernym nápisom BOH NIE JE NA PRÍJME, k tomu volánovú sukňu a sveter, ktorý dostala na šestnáste narodeniny od babičky. Do malého batoha si zbalila rifle, dve tričká, pyžamo a nabíjačku na mobil.    
„Kam chceš ísť?“ zastala mama vo dverách.
„Hocikam, len preč z tohto pekla,“ odvrkla.
V predsieni si nasunula na nohy žlté plátenky,  zvesila z vešiaka malú kabelku s peňaženkou a dokladmi. Ak sa nemýlila, malo by tam byť nejakých dvanásť euro. Mýlila sa. Bolo tam len päť.
A tak tu teraz stála na rohu Obchodnej a rozmýšľala, ako získať zvyšných sedem eur, ktoré ju delili od lístka na autobus a od jednej malej dedinskej kuchyne s vyšívanými obrázkami anjelov na stene.

*
„Priznám sa, že neviem, čo tu robím, ale povedali ste, že mi môžete pomôcť,“ povedala  namiesto pozdravu, keď jej Česlav otvoril dvere na svojej luxusnej vile.
Júlia nebola jediná, ktorá nerozumela svojmu počínaniu, ani Česlav nevedel, prečo ju k sebe zavolal, pozývať si domov štetky nebol jeho štýl. 
„Poď ďalej,“ pokynul jej po sekundovom zaváhaní.
Dievča opatrne vošlo do veľkej obývacej miestnosti s mramorovým krbom, smotanovým kobercom a obrovskou koženou sedačkou uprostred.
„Ste právnik,“ povedala bez otázky v hlase. „Znamená to, že ma môžete zastupovať…“
Česlavovi sa na tvári mihlo prekvapenie.
„To by som mohol, ale mne sa zdalo, že potrebuješ inú pomoc. Vyzerala si, ako keby si nemala kam ísť.“
„Mám kam ísť, len mi chýba zopár drobných,“ priznala sa unavene. Už vedela, že ju muž nepozná a nič o nej nevie. Prekliata fantázia, zviedla ju na zlú cestu. Nemalo zmysel u neho zostávať.
„Prepáčte, pomýlila som sa… Asi pôjdem.“
Česlav si ju zamyslene prezrel. Vyzerala na smrť vyčerpaná, no paradoxne nepôsobila tak spustnuto ako na obed. Niekde si opláchla tvár a naniesla na ňu jemný make-up. Nebovomodré oči mala smutné ale jasné. Určite bola triezva a určite nemala v sebe žiadny fet. Bola… bola prekvapivo pekná. Dych sa mu mierne zrýchlil, keď sa zohla k nohám pre batoh.
„Počkaj, jedla si niečo?“
Potriasla hlavou.
„Najskôr sa naješ a potom sa porozprávame.“
Chvíľu mlčala a potom prikývla. Usadil ju do mäkkej sedačky a zašiel do kuchyne. Vytiahol z chladničky maslo, syr, lososa a šunku. Trochu nešikovne naplácal na biely chlieb maslo a syr, jeden krajec prichutil štedro lososom, na druhý dal šunku. Na malý tanierik nakrájal čerstvú paradajku a uhorku. Netrvalo mu to dlhšie ako dve minúty. Keď vošiel do obývacej izby, dievča ležalo na sedačke schúlené do klbka. Spalo. Bezradne stál uprostred izby a nevedel, čo robiť. Potom položil tanier na stôl a zadíval sa na plavé vlasy, ktoré jej prekryli tvár. V tele mu vybuchol ohňostroj, nohavice sa vyduli na prasknutie.
„Pssst, pssst,“ zašepkal upokojujúco a pohladil ju po vlasoch. Boli mäkké a voňavé ako tie, ktoré hladil voľakedy ako chlapec. Júlia otvorila oči a uprela zahmlený pohľad na vzrušenú mužskú tvár nad sebou. Telo jej stŕplo od strachu.
„Tíško, maličká…“ pošepkal Česlav a zablúdil jej rukou pod tričko. Júliina tvár sa skrivila od bolesti, keď jej stisol poranený prsník.
„Len pokojne lež,“ pritlačil jej dlaň na ústa. Naplo ju. Bolo to ako deja vu. Všetko, čo robil, dôverne poznala. Ešte aj hlas mal podobný.
„Dajte tie ruky preč,“ vykríkla a hrabala sa na nohy.
Na tvári sa mu mihol zlý úškrn.
„Brániš sa, to sa mi páči,“ dychčal jej do tváre  a pritláčal jej telo k sedačke. Marta sa nikdy nebránila, aj keď ju o to žiadal. A on potreboval vzdor, slzy, prosby. SEX A TREST, tak sa mala volať jeho kniha. Konečne bude môcť realizovať všetky svoje fantázie!
Telo jej odrazu ochablo ako mŕtvej. Prekvapene sa jej zadíval do bledej tváre.
„Čo je… omdlela si?“ spýtal sa zmätene.
Využila, že zmiernil tlak na jej telo, pritiahla k sebe kolená a kopla ho do rozkroku. Bolestivo zaručal. Vrhla sa k dverám, no zakopla o malý schod a padla na vystreté ruky. Skôr, ako stisla kľučku, pocítila, ako ju šklbol za vlasy a ťahal ju za sebou. Zhodil ju dolu bruchom na sedačku pritláčajúc jej tvár do vankúša.     
„Teraz niečo zažiješ, maličká,“ zašepkal jej do ucha.
Zúfalo šmátrala okolo seba voľnou rukou, pričom sa udrela o konferenčný stolík. Ruka jej klesla k podlahe.
Česlav ju potiahol za vlasy a zodvihol jej tvár, nechcel predsa, aby sa zadusila. Voľnou rukou si rozopol opasok.
Júlia poznala to zlovestné cinknutie pracky a hvízdavý zvuk remeňa, ktorý prudkým švihom vytiahol z nohavíc. Znovu niečo prosebne zašepkala, no potom bola už len bolesť a jeho nezmyselné mrmlanie: „Povedz, že sa ti to páči, Zlatka, povedz!“
Telom jej prenikala taká bolesť, akú ešte nezažila. Keď na chvíľu prestal, trošku pootočila hlavu a prekvapivo nežne šepla: „Poď ku mne.“
Naklonil sa a ona pocítila jeho dych vo svojich vlasoch. V tom okamihu švihla rukou a bodla dlhou čepeľou do priestoru, kde tušila jeho hrdlo. Trafila presne. Krv začala striekať v rytme srdca. Dlaň mu vyletela k rane a ona sa konečne vzoprela na ruky a zhodila ho zo seba. Česlavove telo s hrmotom dopadlo na zem. Potácavo sa pozbierala a s námahou ho prekročila. S úžasom sledoval, ako si popravila oblečenie, sadla do kresla a pritiahla si kolená k brade. Chcel čosi povedať, no v hrdle mu zaklokotala len krv.
„Mal si si pozornejšie upratovať pod stolom, hovädo,“ povedala skoro láskavo a hodila mu k telu ozdobný nôž na otváranie listov, ktorý nečakane nahmatala pod sedačkou.
A potom sa so zvláštnym pokojom dívala, ako mu cez prsty presakuje krv a vytvára vedľa hlavy jasnočervenú kaluž.

Čo teraz, pán Cameron?

25.06.2016

Nemám rada politiku. Pokojne by som prežila bez všetkých špinavých hier, večných šarvátok, ale aj nebezpečných megalomanských rozhodnutí. Lenže to nejde. Nikto nie je ostrovom samým pre seba, akokoľvek by si to občas prial. A tak sledujem dianie vo svete, pretože sa týka aj mňa. Ani nie z pohľadu veľkých finančných skupín a rôznych lobby, tam sú tie záujmy a [...]

Každá krajina má v srdci mokvajúcu ranu

16.05.2016

Doznievajú vo mne zvuky najväčšej speváckej súťaže Eurovision Song Contest, ktorá sa tento rok uskutočnila v Štokholme. Mám rada spevácke súťaže a preto som sa na live prenosy naozaj tešila. Rovnako aj moja sestra. Po vyhlásení výsledkov mi o pol druhej v noci zapípala jej esemeska. UZ NIKDY NEBUDEM POZERAT TU SUTAZ.

Dvojnásobný víťaz

01.03.2016

Viem, že Leonardo DiCaprio si možno zaslúžil Oscara už skôr a za iné svoje filmy. A tiež si viem predstaviť, že herci, ktorí boli spolu s ním nominovaní, sa tento rok môžu cítiť trochu dotknutí. Pretože všetci boli skvelí. No Oscar za hlavnú mužskú úlohu je len jeden a tentoraz ho dostal Leo. U mňa je však Leonardo DiCaprio dvojnásobný víťaz. V mojich očiach [...]

pellegrini, korčok

Čo sa dialo po prvom dueli prezidentských kandidátov: Korčok hovoril o čudnej kampani, Pellegrini sa porovnával s Bidenom

19.03.2024 00:51

Pravda sledovala zákulisie prvej debaty dvoch najpopulárnejších uchádzačov o prezidentský post

Izrael / Tunel / Hamas /

Zástupca šéfa ozbrojeného krídla Hamasu je podľa USA po smrti

18.03.2024 23:29

Biely dom potvrdil smrť tretieho muža Hamasu Marwána Ísu.

pellegrini

Pellegrini o prezidentskej kampani: Očakáva od Matoviča podpásový útok?

18.03.2024 22:54

A ako vníma, že nedostal podporu od koaličného partnera SNS?

korčok

Korčok hodnotí kampaň. Ako chce mobilizovať voličov?

18.03.2024 22:44

Prezidentský kandidát jasne pomenoval, čo mu v kampani najviac prekážalo.

Tamara Tainová

Najväčším triumfom spisovateľov je, keď primäjú myslieť tých, ktorí sú toho schopní. (Eugène Delacroix)

Štatistiky blogu

Počet článkov: 53
Celková čítanosť: 250541x
Priemerná čítanosť článkov: 4727x

Autor blogu